Fragmenty ženy, fragmenty tela, fragmenty diela. Neustále balansovanie medzi zhmotňovaním diela a jeho deštrukciou. Citát od Louise Bourgeois: „I do, I undo, I redo“ veľmi presne vystihuje túto cyklickú povahu tvorenia. Je to proces vytvárania, ničenia a prerábania, približujúci vlastnú umeleckú skúsenosť francúzskej sochárky Camille Claudel. Lívia MM Balážová vo svojej performancii pracuje s odkazmi a stopami, ktoré Claudelová zanechala na pomedzí reality a sna, tvorby a osobných tragédií, slobody a zajatia v psychiatrickom ústave. Aké bolo byť umelkyňou kedysi? Aké je to dnes? Koľkokrát sa musíme nanovo vymodelovať, aby prišlo uspokojenie? A príde vôbec niekedy?
Camille Claudel (1864 – 1943) pôsobila na prelome 19. a 20. storočia, keď ženské umelkyne nemali vhodné podmienky na vzdelanie a prezentáciu svojej tvorby. Dlho žila v tieni svojho mentora Augusta Rodina, s ktorým ju spájal komplikovaný osobný vzťah a umelecká spolupráca. Strata nenarodeného dieťaťa a náročné presadzovanie v umeleckých kruhoch ju doviedli až k psychickému zrúteniu. Svoje citlivé a zmyselné sochy sama ničila, a neskôr bola viac ako polovicu svojho života internovaná v psychiatrickom ústave, kde v samote zomrela. Skutočná sila a význam jej tvorby boli objavené až po jej smrti.
Pred samotným predstavením si môžete v Bethlenovom dome Stredoslovenskej galérie pozrieť perfomatívnu inštaláciu Camille, ktorá bude prebiehať od 18:00. Do inštalácie je možné kedykoľvek vstúpiť a vystúpiť z nej.
Dĺžka: 50 minút Vhodné od 12 rokov
Koncept a performerka: Lívia MM Balážová Dramaturgická spolupráca: Monika Kováčová Asistencia réžie: Zebastián Méndez Marín Producent: Rafa Ávalos Výprava: Juraj Poliak Hudba: Matej Sloboda Technická spolupráca: Lukáš Kubičina
Hlavným partnerom projektu a z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Priestoroví a rezidenční partneri: Divadlo Štúdio tanca, Akadémia umení, Dance Days Chania - IP12 House, Divadlo Pôtoň, Záhrada - centrum nezávislej kultúry